Island z pohľadu prekvalitu.sk

Dva týždne som v aktivite vynechal, pretože som realizoval naplánovaný rodinný výlet okolo Islandu. Aj keď možností skúmať označenia kvality bolo málo, predsa len na pár postrehov to stačí. 

Asi som očakával pre tento blog viacej podnetov z pobytu na Islande. Ukázalo sa však, ako dôležité z pohľadu kvality je nebyť predmetom záujmu. Island je malá krajina pre veľkých hráčov relatívne nezaujímavá. Severské priateľské obchodné reťazce ako Jysk, IKEA, H&M alebo Lindex tu majú svoje pobočky. Dokumentuje to aj  jeden z vtipných paradoxov Islandu, ktorý som žiaľ nestihol zachytiť na fotografii. Na severe Islandu bol pri hlavnej ceste "bilboard" (nazvime to tabuľa), ktorá upozorňovala na obchod Lindex vzdialený 300 km. 

Nájdete tu samozrejme výrobky svetových potravinárskych koncernov a aj svetovú elektroniku. Ale asi to nie je krajina, kde by značka a dôkaz kvality prinášali nejakú konkurenčnú výhodu. Vďaka veľkosti (či skôr malosti) trhu, klimatickým podmienkam a ekonomickej politike je Island je drahý vo všetkom okrem turistických atrakcií (v drvivej väčšine sú zdarma nanajvýš sa platí parkovné asi 6 € za auto). Nemal som dôvod skúmať všetky produktové kategórie, ale minimálne v rýchloobrátkovom tovare boli ceny o polovicu až dvojnásobok vyššie ako u nás. Veď drvivá väčšina musí byť dovezená zo zahraničia, prípadne vyrobená z dovezených surovín. 

Aj vďaka tomu sa tu skôr stretneme s celosvetovo využívaným označením, ale aj zo systémami Európskej Únie, USA alebo severských krajín. A pretože Island patrí medzi aktívne krajiny, stretnete sa tu relatívne často s potravinami z ekologického poľnohospodárstva (biopotraviny), environmentálne priateľskými výrobkami, výrobkami vhodnými pre vegánov, FairTrade produktami. V sortimente rýb boli dosť početne zastúpené výrobky označené značkou MSC - Marine Stewardship Council. 

Predpokladal som, že malý trh nevytvára šancu pre efektívne fungovanie takto zameraných hodnotení na úrovni Islandu. Nádej som vkladal do označovania pôvodu výrobkov, kde som čakal podporu domácej výroby či už pre domácich alebo pre početných turistov. Moje nádeje sa nenaplnili. Domáca výroba v mnohých sortimentoch dominovala, ale predpokladám, že mala skôr oligopolný charakter. Pôvod sa tak intenzívne objavoval pri produktoch, kde by ste islandský pôvod nečakali. Vyskúšali sme islandské paradajky a chutili rovnako "umelo" ako tie holandské a rovnaké to asi bolo pri šaláte, uhorkách či ďalšej skleníkovo pestovanej zelenine.

Zo spotrebného tovaru prináša islandský pôvod benefit asi najmä v dvoch oblastiach. Určite bežný spotrebiteľ uzná potrebu teplého oblečenia v klimatických podmienkach Islandu a využitie teplých termálnych prameňov je tiež nespochybniteľný zdroj konkurenčnej výhody. Spolu s darčekovými predmetmi sú to tri oblasti, kde by deklarovanie pôvodu mohlo priniesť konkurenčnú výhodu. Aj keď bolo mimo sezóny, príležitosti nakúpiť tento sortiment bolo dostatok. Zdalo sa, že drvivá väčšina predávaných produktov je naozaj domáceho pôvodu. Okrem názvu, ktorý často využíval islandské asociácie však neobsahoval nejaké nezávislé overenie domáceho pôvodu produktu. 

Je možné, že sa medzi produktami "islandského pôvodu" objavovali aj dovezené produkty. Zastúpenie "tradičných domácich" kustomerizovaných produktov Mady in China bol však relatívne malý. Hodnotenie, ktoré by prinášalo konkurenčnú výhody overením domáceho pôvodu, má asi malý význam.  Možno by skôr mohlo byť atraktívne označenie distribučného limitu, nakoľko niektoré produkty mali iba lokálny predaj, kým iné islandské produkty ste mohli kúpiť na celom Islande, ktorý sme počas 11 dni obišli po hlavnej ceste číslo 1. Takéto označenie by sa radi spustili v priebehu budúceho roku a možno sa nám podarí dostať ho aj na Island. 

  Ilustračné obrázky budú doplnené po spracovaní dovolenkových fotiek